PREPISOVAČ ČASU Prológ

„Eddy zlatíčko už je neskoro. Zhasni a chod spať.“ Vošla do detskej izby postaršia žena jej dcérka akoby jej z oka vypadla.

„Ešte chvíľku mami chcem si dočítať ešte tuto kapitolu.“ Zaprosilo dievča. Matka si sadla ku nej na posteľ a zapozerala sa do textu.

„Môžem ti to dorozprávať táto bola aj moja obľúbená.“

„Vážne mami? O Doctorovi a modrej búdke?“

„Áno. Už odmala mi ju rozprávala moja mama.“ Usmiala sa na ňu a začala jej rozprávať príbeh o bláznivom, inteligentnom a ľudí milujúcom Doctorovi. O jeho modrej búdke ktorou cestuje časom a vesmírom. A o jeho spoločníčkach ktoré ho bezhlavo milovali.

Keď dievčatko zaspalo matka mu dala bozk na čelo, poriadne ju prikryla. Zložila si z krku prívesok a zo smutným povzdychom ho položila na dcérkin nočný stolík. Posledný krát sa na ňu pozrela, zhasla lampu a odišla z izby.

Na chodbe na ňu už čakal jej manžel „Ako ti je miláčik?“ spýtal sa jej keď si ju priťahoval do náručia.

„Bojím sa, chcela by som tu zostať no nemôžem keby na to prišiel....“

„Ale nepríde láska. Budeš nám chýbať.“ Pobozkal ju naposledy.

„Aj vi mne budete zbohom zlatko.“